Čože sa udialo za posledné mesiace, čo som sa neozvala? Nuž, všeličo.
Napríklad to, že som späť v Brne... a to so zbytočne rozťahaným rozvrhom. Ale škola ma aspoň zamestnáva tak, že nemôžem rozmýšľať nad úplnými hlúposťami, ktorými sa iba zbytočne rozrušujem, a potom sa ocitám v depresívnych stavoch okorenených zvýšeným stresom zo sociálnych interakcií a situácií.
Takže som pomerne ok (Ak si odmyslíme, že som citovo polomŕtva. Situačne niečo cítim, ale zvyčajne to trvá len krátko a je to akési tlmené, a potom sa zase vrátim do bezemočného stavu. Musím uznať, že sa mi to páči. Niet sa mi ani čo čudovať po tomto čiernom lete.) a to mi umožňuje sa vídať s ľuďmi a dokonca si to aj pomerne užívať. (A možno si aj pripustiť, že niektorí ľudia majú radi moju spoločnosť a osobu.)
Bola som napríklad vonku s bývalým spolužiakom zo strednej. Naučil ma hrať biliard, a proste to bolo fajn a nemusela som nič riešiť. (Čo je príjemná zmena oproti tomu, než keď som s K. alebo J. Mala by som si nájsť viac kamarátov, ktorých nepriťahujem a ani oni mňa. Ale to sem nebudeme ťahať, všakže.)
Tento rok mám zase nové spolubývajúce. Už sa poznali, takže ja som tam len tak do počtu a nemám síl ani chuť to nejak meniť. Snáď vám ani nemusím hovoriť, ako mi chýbajú moje minuloročné spolubývajúce. Hlavne tá moja Bulharka.
V piatok som mala narodeniny. Už mám 23. Ten čas ale letí.
Dostala som super veci. Od sestry napríklad takú sadu ružovo ladených maličkostí a sladkostí. Od maminy tričko, sveter a sadu náušníc. Od tata symbolicky jeden cukrík (to bolo tak krásne komické, keď mi s tým jedným cukríkom gratuloval), lebo ten mi kúpil notebook koncom septembra a všeobecne toľko peňazí na mňa dal, že mi bolo blbé aj ten cukrík zobrať. Od babky bonboniéru s prísľubom, že keď jej príde dôchodok, tak mi dá peniaze (ďalší človek, od ktorého mi je blbé brať peniaze).
Darček od K. bol nečakaný, čokoláda a ružový plyšový pes. A vďaka K. sa moje narodeniny natiahli až do pól tretej poobednej ďalšieho dňa.
Ďalej vám chcem odporučiť websériu Carmilla. Je to taká milá séria na youtube. Je založená na rovnomennej novele Josepha Sheridana Le Fanu. Séria sa však odohráva v dnešných časoch na internátnej škole. Ale čo je hlavné, gay girls! Nie, ale naozaj. Tá séria je potešením pre moje malé queer srdiečko.
Epizódy sú krátke (2-5 minút), herečky sú šikovné a vedia hrať (a krásne *-*) a proste je to také milé odreagovanie. Naozaj vám vrelo odporúčam si na to nájsť čas a pozrieť si to, určite neoľutujete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára